# started 2014-08-16T14:59:04Z "Toto je zoznam \u0161t\u00E1tov."@sk . "Taekkyon (slovensk\u00E1 v\u00FDslovnos\u0165 \"th\u00E4kkjon, kor. \uD0DD\uACAC]) je star\u00FD k\u00F3rejsk\u00FD bojov\u00FD \u0161port v ktorom s\u00FA povolen\u00E9 kopy a zametania, ktor\u00E9 maj\u00FA za cie\u013E zrazi\u0165 protivn\u00EDka na zem. Turnaje mali \u010Dasto amat\u00E9rsky charakter a z\u00FA\u010Dast\u0148ovali sa na nich oby\u010Dajn\u00ED \u013Eudia, podobne ako na boxersk\u00FDch s\u00FAbojoch v starom Anglicku. \u010Casto ho tr\u00E9novali nevzdelan\u00ED dedin\u010Dania a neraz mal charakter rodovej rivality. Taekkyon bol zak\u00E1zan\u00FD na za\u010Diatku 30. rokov 20. storo\u010Dia japonsk\u00FDmi okupa\u010Dn\u00FDmi z\u00E1konodarcami a od tej chv\u00EDle za\u010Dal pomaly zanika\u0165. V 50-tych rokoch 20. storo\u010Dia takmer \u00FAplne zmizol. Na\u017Eive zostal iba jedin\u00FD majster - Duk Ki Song. Predpoklad\u00E1 sa, \u017Ee taekwondo v\u010Fa\u010D\u00ED za svoju s\u00FA\u010Dasn\u00FA popularitu pr\u00E1ve taekkyonu v\u010Faka podobn\u00E9mu n\u00E1zvu, preto\u017Ee konkuren\u010Dn\u00E9 bojov\u00E9 \u0161porty - tangsudo a kongsudo, ktor\u00FDch n\u00E1zvy maj\u00FA japonsk\u00FD p\u00F4vod, neboli ve\u013Emi ob\u013E\u00FAben\u00E9 z d\u00F4vodu protijaponsk\u00FDch n\u00E1lad. Taekkyon sa koncom 20. storo\u010Dia v Ju\u017Enej K\u00F3rei op\u00E4\u0165 obnovil v\u010Faka p\u00F4sobeniu Songa, ktor\u00E9ho k\u00F3rejsk\u00E1 vl\u00E1da poverila zachova\u0165 tento \u0161port, ako s\u00FA\u010Das\u0165 n\u00E1rodn\u00E9ho kult\u00FArneho dedi\u010Dstva.Niektor\u00ED historici taekwondo zast\u00E1vaj\u00FA n\u00E1zor, \u017Ee tvorcovia tohto \u0161portu praktizovali taekkyon, techniky taekkyonu v\u0161ak nemaj\u00FA ve\u013Ea spolo\u010Dn\u00E9ho s taekwondom. V taekkyone dominuj\u00FA techniky sl\u00FA\u017Eiace na to, aby bol s\u00FAper zbaven\u00FD rovnov\u00E1hy, zatia\u013E \u010Do v taekwonde preva\u017Euj\u00FA techniky siln\u00FDch kopancov z v\u00FDskoku a oto\u010Dky na horn\u00E9 partie protivn\u00EDkovho tela."@sk . "Matematika (z gr. \u03BC\u03B1\u03B8\u03B7\u03BC\u03B1\u03C4\u03B9\u03BA\u03CC\u03C2 (mathematik\u00F3s)= \u201Emiluj\u00FAci poznanie\u201C > \u03BC\u03AC\u03B8\u03B7\u03BC\u03B1 (m\u00E1thema) = \u201Eveda, poznanie\u201C) je v\u00E4\u010D\u0161inou definovan\u00E1 ako \u0161t\u00FAdium z\u00E1konitost\u00ED \u0161trukt\u00FAry, zmeny a priestoru. Neform\u00E1lne ju m\u00F4\u017Eeme tie\u017E nazva\u0165 \u0161t\u00FAdiom \u201Ediagramov a \u010D\u00EDsel\u201C. Z form\u00E1lneho h\u013Eadiska je matematika sk\u00FAmanie axiomaticky definovan\u00FDch form\u00E1lnych \u0161trukt\u00FAr pou\u017Eit\u00EDm logiky a matematick\u00E9ho ozna\u010Denia. Matematiku mo\u017Eno ch\u00E1pa\u0165 jednoducho ako roz\u0161\u00EDrenie hovoren\u00E9ho a p\u00EDsan\u00E9ho jazyka s ve\u013Emi presne definovanou slovnou z\u00E1sobou a gramatikou, s cie\u013Eom opisova\u0165 a sk\u00FAma\u0165 fyzik\u00E1lne a konceptu\u00E1lne vz\u0165ahy.Hoci matematika samotn\u00E1 sa v\u00E4\u010D\u0161inou nepova\u017Euje za pr\u00EDrodn\u00FA vedu, \u0161pecifick\u00E9 \u0161trukt\u00FAry sk\u00FAman\u00E9 matematikmi maj\u00FA \u010Dasto p\u00F4vod v pr\u00EDrodn\u00FDch ved\u00E1ch, najm\u00E4 vo fyzike. Matematici sa v\u0161ak zaoberaj\u00FA aj \u0161trukt\u00FArami, ktor\u00FDch p\u00F4vod nie je \u010Disto matematick\u00FD, napr\u00EDklad ak poskytuj\u00FA zov\u0161eobecnenie sp\u00E1jaj\u00FAce nieko\u013Eko odborov alebo zjednodu\u0161uj\u00FA v\u00FDpo\u010Dty. Mnoh\u00ED matematici sa zaoberaj\u00FA ur\u010Dit\u00FDmi probl\u00E9mami z \u010Disto estetick\u00FDch d\u00F4vodov, ch\u00E1paj\u00FAc matematiku sk\u00F4r ako umenie ne\u017E praktick\u00FA, alebo aplikovan\u00FA vedu. Niektor\u00ED matematici naz\u00FDvaj\u00FA matematiku \u201Ekr\u00E1\u013Eovnou vied\u201C."@sk . "Franc\u00FAzsko (po franc\u00FAzsky La France, v\u00FDslovnos\u0165 IPA [f\u0280\u0251\u0303s]), dlh\u00FD tvar Franc\u00FAzska republika (po franc\u00FAzsky R\u00E9publique fran\u00E7aise, v\u00FDslovnos\u0165 IPA [\u0280epyblik f\u0280\u0251\u0303s\u025Bz]) je demokratick\u00FD \u0161t\u00E1t, ktor\u00E9ho metropolitn\u00E1 \u010Das\u0165 sa nach\u00E1dza v z\u00E1padnej Eur\u00F3pe. S\u00FA\u010Das\u0165ou Franc\u00FAzskej republiky s\u00FA takisto z\u00E1morsk\u00E9 departementy a z\u00E1morsk\u00E9 \u00FAzemia v Karibiku, Severnej a Ju\u017Enej Amerike, v Indickom oce\u00E1ne a Oce\u00E1nii. Franc\u00FAzi \u010Dasto prez\u00FDvaj\u00FA metropolitn\u00E9 Franc\u00FAzsko l'Hexagone (\u0161es\u0165uholn\u00EDk), pre jeho geografick\u00FD tvar. Je \u010Dlenskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO) a je jedn\u00FDm zo zakladaj\u00FAcich \u010Dlenov Eur\u00F3pskej \u00FAnie. \u010Ealej je Franc\u00FAzsko jedn\u00FDm zo zakladaj\u00FAcich \u010Dlenov Organiz\u00E1cie Spojen\u00FDch n\u00E1rodov. Je jedn\u00FDm z piatich st\u00E1lych \u010Dlenov Rady bezpe\u010Dnosti OSN s pr\u00E1vom veta a takisto jednou z \u00F4smich uznan\u00FDch jadrov\u00FDch mocnost\u00ED."@sk . "Nemecko, dlh\u00FD tvar Nemeck\u00E1 spolkov\u00E1 republika, skr. NSR, (nem. Bundesrepublik Deutschland, BRD; v rokoch 1949 \u2013 1990 skr\u00E1tene neofici\u00E1lne ale \u010Dasto aj Z\u00E1padn\u00E9 Nemecko) je spolkov\u00FD \u0161t\u00E1t v strednej Eur\u00F3pe. Sused\u00ED s D\u00E1nskom, Po\u013Eskom, \u010Ceskom, Rak\u00FAskom, \u0160vaj\u010Diarskom, Franc\u00FAzskom, Luxemburskom, Belgickom a Holandskom. Na severe tvoria prirodzen\u00FA hranicu Severn\u00E9 more a Baltsk\u00E9 more.Hlavn\u00FDm mestom a s\u00EDdlom vl\u00E1dy je Berl\u00EDn, niektor\u00E9 ministerstv\u00E1 sa nach\u00E1dzaj\u00FA aj v Bonne. Politick\u00FD syst\u00E9m je feder\u00E1lny a organizovan\u00FD ako parlamentn\u00E1 demokracia: Pod\u013Ea defin\u00EDcie v \u00FAstave (v Nemecku ozna\u010Dovanej ako Z\u00E1kladn\u00FD z\u00E1kon) je Nemecko demokratick\u00FD a soci\u00E1lny spolkov\u00FD \u0161t\u00E1t. Tento \u0161t\u00E1t pozost\u00E1va zo 16, \u010Diasto\u010Dne suver\u00E9nnych kraj\u00EDn. Nemeck\u00E1 spolkov\u00E1 republika je okrem in\u00E9ho aj \u010Dlenom Spojen\u00FDch n\u00E1rodov, Eur\u00F3pskej \u00FAnie, NATO a G8."@sk . "Internet, hovorovo net alebo sie\u0165 je verejne dostupn\u00FD celosvetov\u00FD syst\u00E9m vz\u00E1jomne prepojen\u00FDch po\u010D\u00EDta\u010Dov\u00FDch siet\u00ED, ktor\u00E9 pren\u00E1\u0161aj\u00FA d\u00E1ta pomocou prep\u00EDnania paketov za pou\u017Eitia \u0161tandardizovan\u00E9ho Internetov\u00E9ho Protokolu (IP) a mnoh\u00FDch \u010Fal\u0161\u00EDch protokolov. Pozost\u00E1va z tis\u00EDcok men\u0161\u00EDch komer\u010Dn\u00FDch, akademick\u00FDch, vl\u00E1dnych a vojensk\u00FDch siet\u00ED. Sl\u00FA\u017Ei ako prenosov\u00E9 m\u00E9dium pre r\u00F4zne inform\u00E1cie a slu\u017Eby ako napr. elektronick\u00E1 po\u0161ta, chat a syst\u00E9m vz\u00E1jomne prepojen\u00FDch webstr\u00E1nok a dokumentov World Wide Webu (WWW). Slovo internet je skratkou z anglick\u00E9ho v\u00FDrazu interconnected networks - prepojen\u00E9 siete."@sk . "RTFM je skratka v internetovom slangu pre fr\u00E1zu Read The Fucking Manual (po slovensky Pre\u010D\u00EDtaj si ten po***an\u00FD manu\u00E1l). Pou\u017E\u00EDva sa ako reakcia na ot\u00E1zku, na ktor\u00FA existuje \u013Eahko dostupn\u00E1 odpove\u010F v patri\u010Dnej dokument\u00E1cii a nazna\u010Duje, \u017Ee osoba, ktor\u00E1 ju vyslovila, mrh\u00E1 \u010Das ostatn\u00FDch \u013Eud\u00ED."@sk . "Weblog (z anglick\u00E9ho web log \u2013 doslova: webov\u00FD denn\u00EDk) alebo skr\u00E1tene a neform\u00E1lnej\u0161ie blog je webov\u00E1 aplik\u00E1cia obsahuj\u00FAca chronologicky zoraden\u00E9 pr\u00EDspevky. Autor sa naz\u00FDva blogger (niektor\u00ED \u013Eudia p\u00ED\u0161u len jedno g alebo slovensk\u00FD v\u00FDraz blog\u00E9r), spolo\u010Denstvo blogov a ich vz\u00E1jomn\u00FDch vz\u0165ahov blogosf\u00E9ra."@sk . "Alan Mathison Turing (* 23. j\u00FAn 1912, Lond\u00FDn, Spojen\u00E9 kr\u00E1\u013Eovstvo \u2013 \u2020 7. j\u00FAn 1954, Wilmslow) bol britsk\u00FD matematik, logik, kryptograf a vojnov\u00FD hrdina."@sk . "Filozofia (z gr. l\u00E1ska k m\u00FAdrosti: filein = \u013E\u00FAbi\u0165 a sofia = m\u00FAdros\u0165) je \u0161t\u00FAdia hlavn\u00FDch a fundament\u00E1lnych probl\u00E9mov ako s\u00FA existencia (ontol\u00F3gia), poznanie (epistemol\u00F3gia), hodnoty (axiol\u00F3gia), myse\u013E (filozofia mysle), (jazyk) at\u010F. Filozofia je odli\u0161n\u00E1 od ostatn\u00FDch sp\u00F4sobov vysvet\u013Euj\u00FAcich tieto ot\u00E1zky (napr\u00EDklad v porovnan\u00ED s mysticizmom alebo mytol\u00F3giou) jej kritick\u00FDm pr\u00EDstupom, systematikou pr\u00E1ce a d\u00F4verou v od\u00F4vodnen\u00E9 argumenty. Filozofia sa odli\u0161uje od vedy, preto\u017Ee nem\u00E1 definovan\u00FD svoj predmet a nepou\u017E\u00EDva formalizovan\u00FA metodol\u00F3giu. Napriek tomu niektor\u00E9 discipl\u00EDny, ktor\u00E9 sa v r\u00E1mci filozofie rozv\u00EDjaj\u00FA (napr. axiol\u00F3gia, epistemol\u00F3gia, logika) m\u00F4\u017Eu (za ur\u010Dit\u00FDch okolnost\u00ED) nadobudn\u00FA\u0165 vedeck\u00FD charakter.Kedysi (teda p\u00F4vodne) filozofia zah\u0155\u0148ala v\u0161etko teoretick\u00E9 poznanie, ale postupne sa z nej vy\u010Dlenili exaktn\u00E9, pr\u00EDrodn\u00E9 a spolo\u010Densk\u00E9 vedy. Takto vznikla ur\u010Dit\u00E1 medzera medzi filozofiou a z nej vy\u010Dlenen\u00FDmi vedn\u00FDmi odbormi. O vyplnenie tejto medzery sa sna\u017Eia niektore hrani\u010Dn\u00E9 discipl\u00EDny (napr. filozofick\u00E1 ekon\u00F3mia)."@sk . "Turingov test sformuloval Alan Turing. Pok\u00FA\u0161a sa da\u0165 odpove\u010F na ot\u00E1zku ako zisti\u0165, \u010Di je nejak\u00FD stroj (napr. po\u010D\u00EDta\u010D) inteligentn\u00FD.Test spo\u010D\u00EDva v tom, \u017Ee nech\u00E1me jedn\u00E9ho \u010Dloveka v \u00FAlohe p\u00FDtaj\u00FAceho sa d\u00E1va\u0165 ot\u00E1zky dvom respondentom, ktor\u00FDch nem\u00E1 mo\u017Enos\u0165 vidie\u0165. Jedn\u00FDm z nich bude \u010Dlovek a druh\u00FDm po\u010D\u00EDta\u010D. Ak p\u00FDtaj\u00FAci sa nedok\u00E1\u017Ee pod\u013Ea ich odpoved\u00ED rozl\u00ED\u0161i\u0165, ktor\u00FD z respondentov je \u010Dlovek a ktor\u00FD stroj, potom tento stroj mo\u017Eno pova\u017Eova\u0165 za inteligentn\u00FD. Do dne\u0161n\u00E9ho \u010Dasu v\u0161ak ani jeden po\u010D\u00EDta\u010D \u00FAspe\u0161ne nepre\u0161iel Turingov\u00FDm testom."@sk . "Egypt (arab. \u0645\u0635\u0631\u200E Misr) dlh\u00FD n\u00E1zov Egyptsk\u00E1 arabsk\u00E1 republika, je severoafrick\u00E1 arabsk\u00E1 krajina. Egypt je turisticky atrakt\u00EDvna pr\u00EDmorsk\u00E1 krajina pri Stredozemnom a \u010Cervenom mori. Pamiatky svetov\u00E9ho v\u00FDznamu s\u00FA chr\u00E1nen\u00E9 UNESCO. Z obdobia starovek s\u00FA najv\u00FDznamnej\u0161\u00EDmi pyram\u00EDdy v G\u00EDze, \u00DAdolie kr\u00E1\u013Eov, chr\u00E1my v Karnaku, Luxore, Ab\u00FA Simbel; z obdobia stredoveku (me\u0161ity). Probl\u00E9mom zost\u00E1va hospod\u00E1rska zaostalos\u0165, autoritat\u00EDvny re\u017Eim s nedostatkom demokracie a islamsk\u00FD radikalizmus."@sk . "Literat\u00FAra (z latin\u010Diny litteratura = p\u00EDsmo / jazykoveda) : a) (tie\u017E p\u00EDsomn\u00EDctvo alebo slovesnos\u0165 alebo slovesn\u00E1 tvorba) je s\u00FAhrn v\u0161etk\u00FDch p\u00EDsmom zaznamenan\u00FDch textov (vr\u00E1tane technick\u00FDch textov, kore\u0161pondencie a pod.) b) v u\u017E\u0161om zmysle je to len umeleck\u00E1 literat\u00FAra"@sk . "Fyzika (zo starogr. \u03C6\u03C5\u03C3\u03B9\u03BA\u03CC\u03C2 (fysikos) = \"prirodzen\u00FD\" a \u03C6\u03CD\u03C3\u03B9\u03C2 (fysis) = \"pr\u00EDroda\") je pr\u00EDrodn\u00E1 veda o transform\u00E1ci\u00E1ch energie v priestoro\u010Dase a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, ak\u00FDmi s\u00FA napr\u00EDklad hmota, jej pohyb, n\u00E1boj a tie\u017E sila, ktorou hmota medzi sebou p\u00F4sob\u00ED. Predmetom fyziky je l\u00E1tka, pole a fyzik\u00E1lne javy.Vo v\u0161eobecnosti je \u00FAlohou fyziky anal\u00FDza kauz\u00E1lnej \u0161trukt\u00FAry pr\u00EDrody, smeruj\u00FAca k pochopeniu ako sa svet a vesm\u00EDr spr\u00E1va. Pojem 'vesm\u00EDr' je definovan\u00FD ako v\u0161etko, \u010Do fyzik\u00E1lne existuje \u2013 cel\u00FD \u010Dasopriestor, v\u0161etky formy energie previazan\u00E9 s jeho \u0161trukt\u00FArou, v\u0161etky z\u00E1kladn\u00E9 pr\u00EDrodn\u00E9 kon\u0161tanty a pr\u00EDrodn\u00E9 z\u00E1kony zak\u00F3dovan\u00E9 do jeho \u0161trukt\u00FAry.Fyzika je jednou z najstar\u0161\u00EDch akademick\u00FDch discipl\u00EDn p\u00F4sobiacich v \u013Eudskej kult\u00FAre. Pr\u00E1va samostatnej vednej discipl\u00EDny z\u00EDskala po\u010Das vedeckej revol\u00FAcie v 16. storo\u010D\u00ED. Napriek tomu je v mnoh\u00FDch vedn\u00FDch oblastiach (napr. kvantov\u00E1 ch\u00E9mia alebo matematick\u00E1 fyzika) \u0165a\u017Ek\u00E9 vymedzi\u0165 hranice fyziky. Fyzik\u00E1lne zistenia \u010Dasto \u00FAstia do novej technol\u00F3gie a kore\u0161ponduj\u00FA s \u010Fal\u0161\u00EDmi vedami, pri\u010Dom najevidentnej\u0161ie je toto prepojenie s matematikou a filozofiou. V\u00FDvoj t\u00FDchto discipl\u00EDn fyziku tie\u017E sp\u00E4tne ovplyv\u0148uje.Fyzici sa zaoberaj\u00FA \u0161t\u00FAdiom spr\u00E1vania a vlastnost\u00ED hmoty v naj\u0161ir\u0161om zmysle slova \u2013 od subatom\u00E1rnych \u010Dast\u00EDc, z ktor\u00FDch je v\u0161etko zlo\u017Een\u00E9 (fyzika \u010Dast\u00EDc), a\u017E po spr\u00E1vanie sa vesm\u00EDru, ktor\u00E9 naz\u00FDvame kozmol\u00F3gia.Fyziku z h\u013Eadiska historick\u00E9ho rozde\u013Eujeme na klasick\u00FA a modern\u00FA fyziku. Z h\u013Eadiska sp\u00F4sobu \u0161t\u00FAdia pr\u00EDrodn\u00FDch javov potom na experiment\u00E1lnu fyziku a teoretick\u00FA fyziku.Napriek mnoh\u00FDm objavom v posledn\u00FDch \u0161tyroch storo\u010Diach, existuje rada nezodpovedan\u00FDch ot\u00E1zok vo fyzike a ve\u013Ea \u010Fal\u0161\u00EDch poh\u013Eadov k jej v\u00FDskumu."@sk . "V\u00E1clav Havel (* 5. okt\u00F3ber 1936, Praha, \u010CSR \u2013 \u2020 18. december 2011, Hr\u00E1de\u010Dek) bol \u010Desk\u00FD spisovate\u013E a dramatik, jeden z prv\u00FDch hovorcov Charty 77, ved\u00FAca osobnos\u0165 politick\u00FDch zmien v novembri 1989, b\u00FDval\u00FD prezident \u010Ceskoslovenskej socialistickej republiky a \u010Ceskej a Slovenskej Federat\u00EDvnej Republiky, posledn\u00FD prezident \u010Cesko-Slovenska a prv\u00FD prezident \u010Ceskej republiky."@sk . "Biol\u00F3gia (grec. bios, \u03B2\u03B9\u03BF\u03C2 \u2013 \u017Eivot; logos, \u03BB\u03BF\u03B3\u03BF\u03C2 \u2013 slovo) je n\u00E1uka o \u017Eivote. Toto v\u0161eobecn\u00E9 vyjadrenie zah\u0155\u0148a viacer\u00E9 skuto\u010Dnosti: V u\u017E\u0161om zmysle je biol\u00F3gia